Smrť môžeš podstúpiť len kvôli svojej zemi, alebo kvôli svojej hrdosti.

8.Kap.- Útek z väzenia mojej mysle

7. února 2009 v 15:50 | DeLaylah |  Až Ked Umrieme Drahá
NEW kapitolkaaa.... dufam ze sa bude pacit :P heh...

November- Väzenie
December-Väzenie....Vianoce....Väzenie
Január-Väzenie

Vittoria prežila 3 mesiace podľa sľubu ktorý dala Regulusovi. So Siriusom sa ledva rozprávala a svoj voľný čas, ked nebola s Regulusom, trávila bud s Lily alebo v knižnici.
No väčšinou v knižnici.
Jej krása stratila iskru. Nebola taká divoká a nedobytná ako kedysi.
Toto vňzenie ju zmenilo.
Pred tým bola ako poludňajšie Slnko. Každého spálila svojou krásou, ľudí okolo seba ohurovala a každý ju miloval. No teraz...
Teraz z nej bol decembrový mesic v splne. Bola nádherná, ale chladná. Nikoho si už nepripúšťala k telu a trpezivo čakala.
Čakala na okamih, kedy Regulusovi vráti to, že sa musela vzdať svojej slobody. Niekto by si povedal, 3 mesiace, ved to nič nie je. No ked vám v žilách koluje Florentská krv de Aquitovcov, ked ste zvyknutý na život bez zábran a dni vašeho života sú preplnené temperamentom, táto náhla strata vás zlomí.
Vittoria iba trpezlivo čakala. Každým dňom sa 14. Február blížil a ona bola čím dalej, tým vzrušenejšia.
Každú noc, predtým ako zaspala, si v mysli premietala všetko, čo spraví po TOM dni.
Zlomí Regulusovi srdce a poníži ho pred celou školou. Odíde do Florencie. Odíde za Giovannim.
Rodina a domov jej chýbali zo všetkého najviac. Chýbalo jej slnko, z ktorého by čerpala svoju energiu a chuť do života.
Niekedy mala pocit, že nemá ani prečo žiť. Niekedy ju udržoval pri zmysloch iba sľub, ktorý dala Siriusovi v lete.
Jej láska k Regulusovi sa vytratila, ako ked sa vytratí horúce leto, a opantá vás ľadové zovretie jesenného vetra.
Počas tých mesiacov mala na tváry masku, ktorá ukazovala to, čo mala.
Milú, usmievavú a poslušnú frajerku Regulusa Blacka.
No vo vnútri, Vittoria získala nové priority.
Zistila, že nie je až taká silná, ako si o sebe myslela. Svoju čaredejnú moc začala stupňovať, a čoskoro zvládala zaklínadlá, o ktorých sa jej spolužiakom ani len nesnívalo.
Jej nespútanosť nahradil hlad po moci. Chcela sa naučiť čo najviac zaklínadiel, elixírov a prekliatí, ktoré sa nachádzali v rokfortských knihách.

Teraz, na konci januára, mala moc, s ktorou mohla získať čo len chcela. Keby sa jej zachcelo, mohla si podmaniť všetky duše, čo jej prídu do cesty.
Jej hlad po vedomostiach neutíchal a chcela viac.
Oveľa viac.

,,Ria, vnímaš ma?" Lily štuchala do Vittorie, ktorá sa opierala o ruku a pomaly jedla raňajky.
,,Prepáč, zamyslela som sa. Vravela si niečo?"
,,Všimla si si už, že niektoré veci sa okolo teba správajú dosť čudne?"
,,Nechápem."
Lily len pokrútila hlavou a ukázala na soľničku pred Vittoriou. Podivne vybrovala a vznášala sa pár centimetrov od stola.
,,Skús zamávať rukou."
Vittoria na ňu vrhla neveriacky pohľad.
,,Ale prosím ťa. To nerobím ja. Keby som to bola ja, tak keby som mávla rukou, táto podivuhodná soľnička by sa rozbila o vchodové dvere."
Lily sa na ňu skepticky pozrela a potom sa zadívala na dvere.
,,Je to asi tak 20 metrov. Skús to."
Vittoria prevrátila očami, normálne sa posadila, vystrela chrbát, dlaňou zamierila na soľničku, a potom rukou švihla smerom ku dverám.
Soľnička sa ako vystrelená guľka hnala ku dverám a roztrieštila sa o zárubňu.
Vittorii klesla ruka.
,,Oh mio Dio...." Vittoria sa prekvapene pozrela na Lily, ktorá sedela s otvorenými ústami a hľadela na miesto, o ktoré sa soľnička rozbila.
,,Ako si to spravila?"
,,Vyzerám na tak, že to viem?"
,,Hmm...ani nie. Pane bože, Ria! Ty..Ty...Ty...uvedomuješ si čo dokážeš?"
Lilyn výraz sa zrazu zmenil a odrazu vyzerala ako šialenec.
,,Vysvetli."
,,Vezmi hrianky a jablká, ideme sa prejsť." Zavelila Lily a vstávala. Vittoria zabalila do vreckovky hrianky a z košika vzala dve jablká.
Vyšli z poloprázdnej Siene a zamierili von z hradu.
Bola slnečná sobota, no fúkal nepríjemný studený vietor. Dievčatá si lepšie zapli plášte a zamierili k jazeru.
,,No, čo sa to so mnou deje? Som chorá?" Spýtala sa Vittoria so smiechom v hlase.
,,Ako len začať..." váhala Lily. Vittoria ju nechápala.
,,Vieš, čarovanie s prútikom, nie je vôbec také isté, ako bez neho. Je to diametrálne odlišné.
Ked máš prútik, máš vlastne nástroj, ktorým usmerňuješ svoju magickú silu. Dávaš jej tvar a formu. Ked vyslovíš zaklínadlo, tvoja myseľ sa zaoberá iba zmyslom toho slova. Zvyšok vykoná prútik. Ten ako keby z teba vysal dostatočné množstvo energie na to, aby si zaklínadlo mohla použiť, a zároveň mu prútik dá tú formu, ktorú má mať. Jasné zatiaľ?"
Vittoria ju nemo počúvala a prikývla.
,, Ale ked čaruješ BEZ prútika, musíš svoju myseľ rozdeliť do viacerých častí.
Ty si vlastne silou svojej vôle a veľkosťou tvojej magickej sily prinútila hmotné teleso prinútila, aby sa pohlo z miesta. Jedna časť tvojej mysle sa zaoberala tým, že soľničku treba zdvihnúť zo stola. Sruhá sa zaoberala jej pohybom, smerom a rýchlosťou, tretia časť usmerňovala tvoju magickú silu a štvrtá časť využívala tvoju energiu na to, aby si to všetko dokázala v mimoriadne krátkom okamihu s mimoriadne presnou účinnosťou."
Lily sa zastavila a zadívala sa na Vittoriu, ktorá na ňu ohromene pozerala.
,,A teraz mi láskavo vysvetli, kde si sa to naučila?"
,,Ja... netuším... ja..." Vittoria bola vyvedená z miery a nevedela, čo má povedať. Tak toto všetko ja dokážem? A ani si to neuvedomujem? Pýtala sa samej seba.
,,Počkaj..teda... môžem toho dokázať aj viac, ako rozbiť nejakú soľničku?"
,,Ja." zarazila sa Lily. ,,Pravdu povediac, neviem. Musíš to asi iba skúšať."
Vittorii sa rozžiarila tvár. Lily sa vydesila. Jej krásne črty pohltila akási zvláštna žiara. Vyzerala ako malé dieťa, ktoré objavilo tajomstvo, a chce o ňom vedieť čo najviac, napriek tomu, že je zakázané.
,,Ria?"
,,Lily, hod do mňa jablko!"
,,Čože?" nechápala.
,,Počula si! Hod do mňa jablko! Pokúsim sa ho odkloniť."
,,Ja neviem či je to..." začala Lily, no ked videla Vittoriin natešený výraz zmĺkla.
Vittoria sa postavla 5 metrov od nej a Lily hodila. Vittoria kívla rukou a jablko sa uprostred letu otočilo do prava a padlo do jazera.
,,Jéééééééééééééééé ono to fungujé!" Tešila sa Vittoria. Zrazu jej tvár potemnela a vážne sa pozrela na kamarátku.
,,Potrebujeme viac jabĺk, Lily."
,,Prečo?"
,,Lebo chcem skúsiť, čo všetko dokážem."

Lily sa pozrela na Vittoriu a nespoznávala ju. Zelené oči jej svietili podivnou žiarou, čierne vlasy, ktoré jej viali okolo hlavy boli akoby černejšie a celá vyžarovala akýsi chlad.
Nepoznávala ju, no napriek tomu namierila prútikom na jablko, vyslovila zaklínadlo a okolo neho sa začali vytvárať jeho kópie.
,,Ako daleko chceš zájsť?" spýtala sa jej Lily.
,,Pokiaľ mi vydržia sily." odpovedala jej potichu Vittoria.
Nevedela ešte, že tieto slová vysloví ešte raz, a budú jej osudnými.
__________________________________________________________________________

Nikto z osadenstva Rokfotru nebol taký šťastný ako mladý Black. Každý deň žiaril ako slniečko a vyžíval sa v láske najkrajšieho dievčaťa na škole.
Ale mal aj aké také starosti. O dva týždne je Valentín, a on ešte nemá pre Vittoriu darček. Čím častejšie nad tým rozmýšľal, tým viac sa približoval k jednej odpovedi - Požiada ju o ruku. No vždy, ked sa mu v mysli objavil tento nápad, okamžite ho zavrhol.
No štrnásty ferbruár sa nezadržateľne blížik a každým dňom bol do Vittorie viac a viac zaľúbený.
No ako sa uistiť?
,,No jednoducho." radil mu Joe Smythe, jeden zo slizolinčanov, ktorý vedeli udržať tajomstvo. ,,Porozprávajk sa s niektorou jej kamoškou. Ved stále je v obklopení nejakej tej študentky z nižšej triedy. Určite sa s nimi rozpráva o tebe."
,,A prečo si o myslíš?"
,,Reg." Povedal Joe a skepticky si ho premeral. ,,Vittoria je dievča. Dievčatá si také veci nenechávajú pre seba! Ver mi."
,,Hmm...takže ako..nepoznám ich ale..."
,,Ja poznám každú z nich, neboj sa." uškrnul sa Joe.
,,Možno to skúsim." Regulus si vzdychol a pohodlnejšie sa usadil v jednom z kresiel v klubovni.
,,Takže..... ktoré husy to sa to s ňou vláčia? No Suzanne Splittová...vysoká, škaredá blondína. Plochá, žiadny zadok." začal Joe.
,,Nie. Ona nie je veľmi spoľahlivá."
,,Katharine Bleesová? Hnedovláska, tmavé oči."
,,Nie. S Vittoriou sa zas tak veľmi nerozprávajú. A o mne určite nie."
,,Evansová?"
,,Nie. Tá by jej to určite povedala."
,,Anne Hatneyová?Krátke vlasy, pekný zadok."
,,Klebetnica."
,,Dvojičky Hunsové?"
,,Zato, že ty si s nimi spal, Joe, ich Vittoria nemusí mať rada." smial sa Regulus.
,,Tez Lynceová? Čiernovláska, sexy, skvelé prsia."
,,Ved je ako mníška. A naviac, Tez ma neznáša so mnou by sa nerozprávala."
,,A ešte má jednu kamošku. Pehavá, nízka so svetlými vlasmi. Ako sa len volá?"
,,No čo? S ňou si nespal?" smial sa Regulus a Jeo sa naňho uškrnul.
,,Čo nie je, môže byť. Maličká je celkom chutná."
,,Myslím, že je to Ewa Dowenszka. Tuším je poliačka alebo čo. Ria ju má rada, ale pochybujem, že by mi niečo povedala."
,,A čo nejaký chalani? Čo ten Lupin? Jeho majú dievčatá rady. Tuším je teplý."
,,Lupin? Nie. Nie je teplý ved na Halloweena sa oblizoval s každou, ktorá mu prišla pod ruku. A nieeže by sa nenávideli, ale s Lupinom nie."
,,Ale prečo nie? Ved je spoľahlivý a určite sa mu Vittoria niekedy vyrozpráva."
,,Nie."
,,A čo majster Potter?" zašklebil sa Joe.
Regulus iba neprítomne potriasol hlavou.
,,James je Vittoriiným najlepším priateľom a vetko si hovoria, no ísť za Potterom a spýtať sa ho na to, či by bolo rozumné požiadať Vittoriu o ruku, by bolo rovnako nelogické, ako ... no proste by to bolo úplná blbosť."
Chvíľku bolo ticho a obaja premýšľali. Joe sa zadíval do ohňa a potom sa otočil k Regulusovi.
,,Mal by si to spraviť."
,,Čože?" spýtal sa ho prekvapený Regulus.
,,Áno! Pozri, Regulus. Poznám ťa od chvíle, ked si poprvýkrát uvidel Rokfortský expres a myslím že ťa poznám dosť dobre. Nikdy si si kvôli žiadnemu dievčaťu nerobil také starosti, ako s Vittoriou. Podľa môjho skromného názoru ste pre seba ako stvorený a, " Joe sa naňho veľavravne pozrel.
,,Povedz mi, kde by si Black mohol nájsť dokonalejšiu manželku ako je De Aquitová?"
Regulus sa usmial.
,,Máš pravdu. Milujem ju viac ako čokoľvek iné na tomto svete. Áno! Požiadam ju o ruku!"
,,Takto sa mi to páčo!" Usmial sa Joe a pobúchal Regulusa po chrbte.
,,Ale čo najskôr by si mal ísť za Dumbledorom." dodal Joe a odhrnul si ofinu z očí.
,,Prečo?"
Joe prevrátil očami a ľútostivo sa pozrel na Regulusa.
,,Na to, aby si ju požiadal o ruku by si potreboval nejaký ten prsteň. V Rokville nájdeš iba lacné kamienky, ktoré nosia na rukách humusáčky. Ale, môj milý, Vittoria nie je humusáčka. Nie je dievčatko a jej rodina vlastný bane na drahokami. A nie je angličanka, aby sa uspokojila s niečím obyčajným. Chápeš?" vysvetlil mu Joe a Regulus klesol do kresla.
,,A kde si myslíš, že kúpim dokonalý prsteň pre Riu?"
Joe sa iba usmial a vstal.
,,Máš jedno šťastie, že tvoj priateľ vie, kde sa dajú kúpiť najkrajšie šperky v Anglicku."
Regulus vstal a prebehol cez klubovňu.
,,Kam to preboha bežíš?" zakričal za ním Joe.
,,Za Dumbledorom." Joe sa rozosmial a rozbehol sa za Regulusom.

___________________________________________________________________________

Vittoria sa vyčerpane zvalila na posteľ a zťažka dýchala. Po skoro polke dňa skúšania svojej moci zistila, že dokáže predmety od seba akosi odpudzovať, dokáže ich usmerniť a môžu aj vybuchnúť. Najdlhšie jej trvalo, ked sa pokúšala zastaviť jablko uprostred letu. Musela na to využiť veľa sily, a musela sa veľmi sústrediť. Po hodinách skúšania našla ten správny pomer síl a dokázala svoju myseľ presne upútať na to, čo potrebovala. Od sústredenia sa jej začala tiecť krv z nosa, no nakoniec dokázala zastaviť pohyb vecí okolo seba bez prútika. Človeka ešte nedokázala "stopnúť", ako to nazvala Lily, ale za pár mesiacov to už bude vedieť. Aspoň v to Vittoria dúfala.
,,Ria?" ozval sa hlas od dverí.
,,Tu som." odpovedala a posadila sa na posteľ. Do izby vošli Tez a Ewa.
,,Kde si bola celý deň?" spýtala sa jej Tez a sadla si k nej na posteľ.
,,Vonku. Nechcelo sa mi trčať v hrade. Bola som s Lily." dodala Vittoria potom, ako zbadala Ewin výraz.
,,A nebola si s Regulusom?" spýtala sa jej Ewa.
,,Nie. Zajtra za ním zájdem."
Tez a Ewa sa na seba pozreli a nadvihli obočie. Vittoria si to všimla a podráždilo ju to. Zasa chceli začať. Posledné mesiace do nej každý deň hučali, aby sa s Regulusom rozišla. Podľa nich to bol iba hlúpy, namyslený a egoistický slizolinča, ktorý ju iba využíva. Neraz sa kvôli tomu pochytili a dnes bola príliš vyčerpaná na to, aby sa s nimi hádala.
,,Všetok svoj čas tráviš iba s ním a..." začala Tez, no Vittoria jej skočila do reči.
,,Prestaň! Momentálne nemám absolútne náladu na tie vaše kecy! Vy dve sa do mňa navážate od decembra! Dnes ma láskavo nechajte napokoji, nemám na vás náladu."
Tez a Ewa sa zarazene dívali na Vittoriu, ktorá stála a nahnevane sa nanich pozerala.
,,Zmenila si sa, Ria." povedala po chvíli potichu Ewa a Vittoria len neveriacky odfrkla.
,,Je to pravda. A nemysli si, že si pupok sveta, Ria." odbila ju Tez a potom spolu s Ewou odišli z izby. Vittoria si vzdychla a šla do kúpelne. V zrkadle sa nespoznávala. Bola unavená a pod očami mala kruhy. Opláchla si tvár studenou vodou a umyla si zuby. Pomaly sa prezliekla do pyžama a ľahla si do postele.
Ležala na chrbte s otvorenými očami a premýšľala.
Nad Talianskom, Regulusom, Lily a Jamesom, jej novou mocou a ....nad Siriusom.
Hrozne jej chýbal. Už sa veľmi tešila na leto. Budú spolu so Siriusom.
Vzdychla si a usmiala sa. Za pár dní bude Valentín a potom....
Bude končne žiť svoj život.


Bez mladého Blacka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 CajushHP..Twoje SB-nko CajushHP..Twoje SB-nko | Web | 8. února 2009 v 16:51 | Reagovat

Co na to povedat..absolutne super..vystizny nazooov kapitoly...

Neviem co mam poedat..ale velmi sa mi to pacilo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama