Smrť môžeš podstúpiť len kvôli svojej zemi, alebo kvôli svojej hrdosti.

5.kap.-západ slnka

19. března 2008 v 19:57 | DeLaylah |  Kalimera
Kassi si vychutnávala východ Slnka na jej balkóne. Pila Azakelu a rozmýšľala nad svojím životom. Milovala svoju dcéru, ale protivila sa jej pre to, lebo chcela zničiť svoju rodinu. Raz dokonca utiekla do Francúzska s odhodlaním sa už nikdy nevrátiť. No Chalin išiel za ňou a dohovoril jej. Larisa bola proste taká. Neznášala predstavu, že by mala celý život stáť nad hrncom a variť, tak ako celá jej rodina. Nikdy nevarila a ani by sa to nenaučila, keby istý čas nežila sama. Larisu mala rada, ale na svoju dcéru nebola nikdy hrdá. A najhoršie na tom bolo, že Larisa si to dobre uvedomovala.
Kassi pokrútila hlavou, aby zahnala tieto myšlienky. Radšej chcela myslieť na radostné chvíle. Ako sa spoznala s Chalinom, ako spolu robili čokoládu. Jej svadba, tehotenstvo, jej nezvyčajné chute. Narodenie Larisy. Jej prvé krôčiky a slová. Potom nastal zlom, ked zomrel jej otec Tyrus. Ale potom nastali veľmi dobré časy pre Kalimeru a nemala čas myslieť na bolesť.Potom sa Larisa vydala. Bola nádherná... narodenie Lii. A potom sa jej zrútil celý svet. Chalin zomrel. Jediný muž, ktorého milovala. A budem ťa milovať na veky ,láska moja, zašepkala.
V ten deň plakala a plakala. Nikoho k sebe nepustila a nič nejedla. Nič pre ňu neexistovalo. Trhala si šaty a rozbíjala veci okolo seba. Jej bolesť sa nedala vyjadriť slovami ani skutkami. Srdce jej puklo na milión častí a odplavilo ich more. Už nemala dôvod žiť. Bez Chalina sa život zdal bezvýznamný a hrozne prázdny. Po dva dni, ked bola zavretá v svojich izbách, odomkla dvere a vošiel k nej jej kŕsňa, Thesa, dcéra jej brata Nilusa. Tuho ju objala. Po tvárach žien sa pustili slzy a nevedeli sa zastaviť. Kassi sa už nedokázala udržať na nohách a klesla na zem. Plakala a kolísala sa zo strany na stranu.
,,Larisa o tom ešte nevie." Povedala jej s námahou Thesa. Kassi zdvihla hlavu. Už neplakala. Úplne zabudla na svoju dcéru a vnučku.
Kassi bola hrozne rada, ked sa k nej natrvalo prisťahovali. S Liou sa začala zasa smiať a jej život dostal nový zmysel. No teraz,po troch rokoch už nevládala. Dopila posledné kvapky čokolády a vošla do izby. Otočila sa chrbtom vychádzajúcemu Slnku a sadla si za stôl vo svojej izbe. Vzala do ruky pero a začala písať.
Drahá Larisa
Aj ked sa ti to bude zdať divné, nikdy som ti nepovedala, ako veľmi ťa ľúbim. A ani ti to asi nepoviem. Ty predsa dobre vieš, akí sme my, Azakeliovci hrdí. Dalej ti chcem povedať, že už jednoducho nevládzem. Chcem sa konečne stretnúť s mojím Chalinom. Kým dopijem moje večerné víno, ešte raz chcem objať mojich milovaných. Nájdeš pláži, kde ma Chalin požiadal o ruku. Tam sme mali jednu lavičku, na ktorej sme hodiny sedávali a rozprávali sa.
Drahá dcérenka, veľmi ťa ľúbim a budeš mi chýbať. Povedz Pireusovi, že lepšieho muža si moja dcéra priať nemohla, a Lii, že je to úžasné dievčatko.
Všetkých vás veľmi ľúbim.
S láskou mama, svokra a babka.
Vaša Kassi Azakeli.
Na papier dopadli jej slzy. Utrela si ich a list vložila do obálky. Nechala ju na stole a pokvapkala ju trochou jej parfému. Z krku si zložila retiazku, na ktorej bol malý kľúčik. Otvorila s ním zásuvku. Vybrala z nej akési hodvábne vrecúško a nechala ho na stole. Dopriala si dlhý kúpeľ a potom sa vyhrievala na dopoludňajšom slnku. Dlho si prezerala fotografie, až nakoniec počula buchnutie vchodových dverí. Konečne. Pomyslela si. Už prišli domov. Je to teda tu. Otvorila svoj šatník a vybrala si z neho červené šaty, ktoré jej kúpil Chalin. On ich miloval. A aj ju. Vzala si hodvábne vrecúško a zošla dolu. Všetci boli v kuchyni a usmievali sa. Akí sú len šťastní, pomyslela si. Bez slov ich všetkých tuho objala a do ucha im zašepkala: ľúbim vás.
Potichu odišla a zavrela za sebou dvere. Nepočula, Larisu, ktorá sa zlomila ako steblo trávy. Dobre poznala toto gesto. Zatiaľ čo Larisa kľačala na zemi a horúce slzy sa jej liali po tvári, Kassi bola pri Kalimere. Prezerala si jej nádhernú výzdobu a rozmýšľala, či radšej neotvorí hodvábne vrecko tu. Ale chýbal jej morský vzduch. Čas sa krátil. Ešte raz chcem vidieť západ Slnka, povedala si, a vykročila smerom na pláž. Dorazila tam krátko pred západom slnka. Zložila si topánky a bosá si vychutnávala dotyky mora a piesku a s pôžitkom vdychovala slaný morský vzduch. Rozpustila si vlasy. Vietor jej ich rozvial a konečne sa zas cítila ako mladá. Konečne našla starú lavičku a sadla si na ňu. Thellesalia, vzdychla si, ona preslávi našu rodinu na celom svete. Rozviazala hodvábne vrecúško. V ňom bola zabalená malá sklenená fľaštička. Na chvíľu sa jej zazdalo, že v ostrom slnku vidí Chalina, ako jej kráča v ústrety a podáva jej ruku. Pousmiala sa. Fľaštičku vypila a vychutnávala si ľahkú sladkastú chuť. Zacítila bolesť v ľavom boku, pretože odtiaľ pôsobí jed. Fľaštička spadla do piesku. Slnko zapadlo a Kassina duša bola už len spomienkou.
//<![CDATA[ &lt;!-- google_ad_client = "pub-7766158119174271"; google_ad_width = 300; google_ad_height = 250; google_ad_format = "300x250_as"; google_ad_type = "text"; google_ad_channel = "7097474071+7862089930"; google_color_border = "FFFFFF"; google_color_bg = "000000"; google_color_link = "000000"; google_color_text = "cc9933"; google_color_url = "000000"; //--&gt; //]]>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama