Smrť môžeš podstúpiť len kvôli svojej zemi, alebo kvôli svojej hrdosti.

4.kap.-Kocky sú hodené

19. března 2008 v 19:57 | DeLaylah
Lia sa prestahovala do Atén.Od toho dna, ubeli 4 roky a Lia bude oslavovať svoje 10. narodeniny. Zivot sa jej v dalsich kapitolkách necakane zvrtne... sak uviditeJ
Roky ubehli ako voda, a Lia na Solún skoro zabudla. Za týždeň mala oslavovať svoje desiate narodeniny a už sa veľmi tešila. Bol koniec júla a vonku bolo hnusne horúco. Lia vyšla na svoj balkón a prezerala si fotky, ktoré nafotili počas rokov v Aténach. Väčšinou na nich bola ona s troma chlapcami, ale našla aj fotky z krstín jej sestry. 10.9. pres troma rokmi sa jej narodila sestra. Volá sa Thellesaloniky, ale volajú ju Nikky. Thellesalia a Thellesaloniky... to sme teda rodina pomyslela si Lia. Pozerala sa na fotky malého ružového uzlíka. Akoby to ani pravda nebola. Ved len pred chvíľkou tu lozila po štyroch a teraz už behá po celom dome. Zo začiatku trochu Lii vadilo, že všetka pozornosť sa sústreduje na jej sestru, ale potom si na to zvykla. Našla si kamarátov a doma trávila málo času. Prestala si prezerať fotky a vzala do ruky jednu, čo jej spadla na zem. Bola odfotená vlani v lete, ked boli na pláži. Na fotke boli štyri malé deti, držiac sa okolo ramien. Z ľava bol chlapec s kučeravými krátkymi vlasmi. Mal tmevé oči aj vlasy, a keby mu v očiach nesvietili škodoradostné ohníčky, vyzeral by ako anjelik. To bol Zachary. Vedľa neho bol Ellason. Ellas mal modré oči a na fotke mal zlomenú ruku. Lia si na to živo pamätala. Kdesi sa totiž dopočul, že ked si namočí ruku do octu a potom si ňou buchne do steny, zlomí sa mu. Samozrejme, že to vyskúšal. Jeho mama ho vtedy pred doktormi zmlátila a povedala, že už v živote nepôjde vonku. Ked bola s kamarátmi Ellasona navštíviť, spokojne sedel na posteli a lízal nanuk. Bol celý šťastný z toho, že sa mu to podarilo, a že nebude mesiac v školeJ.
Vedľa Ellasona bola ona. Hnedé vlasy jej viali okolo tváre a široko sa usmievala. Bolo vidieť, že je veľmi šťastná. S chlapcami nechodila do školy, pretože jej mama nechce, aby chodila do obyčajnej školy, ale do súkromnej. Lii to dosť vadilo, ale hned ked sa skončila škola, vybehla vonku za nimi. Našťastie boli teraz prázdniny a ona sa nemusela učiť. Sem tam musela ísť do Kostola, pretože mala za sebou 1.sv. prijímanie. Pozrela sa na posledného chlapca. Bol to Acherón. Bol to ten úplne najúžasnejší chalan, akého poznala. Ellas aj Zach boli skvelí, ale Acherón bol proste... peckový. Dlho sa na fotografiu pozerala. Spomínala na všetko čo zažili.
,,Lia!" zobudil ju zo spomínania mamin hlas. Lia sa nijak za ňou dolu nehnala. Pomaly sa postavila z prúteného kresla a vyšla z balkónu. V izbe mala neporiadok, takže bola rada, ked po ňu mama nešla hore. Ľahkým krokom zišla zo schodov a vošla do kuchyne. Jej mama tam s niekým intenzívne telefonovala. Bolo na nej vidno, že je poriadne nahnevaná, ale nerozumela jej ani pol slova , pretože čosi rýchlo mlela po francúzsky. Usadila sa na stoličku vedľa Nikkinej detskej a začala sa smiať na sestru.
,,No nazdááár moja. Ako sa dnes máš?" Nikky si len strčila do úst jeden palček a čosi nezrozumiteľne zamumlala. Jej mama konečne dotelefonovala a zložila. Aspoň, že sa usmieva, pomyslela si Lia.
,,Ideme na pláž. A všetci. Už dlho sme si nevyrazili ako rodina, takže bež sa prezliesť ked chceš a za takú polhodinku vyrazíme. Dobre?"
,,Hej, hej jasné. Už idem." A vybehla po schodoch. Nebola z toho vôbec nadšená. Ked išli na tzv. rodinný výlet, mama im oznámila niečo zlé. Otvorila skriňu a vybrala si z nej žlté letné šaty a z poličky si zložila slamený klobúčik so žltou mašľou. Nemohla si pomôcť, ale zbožňovala klobúky. Chvíľku sa obzerala v zrkadle, ked sa ozvalo klopanie na jej dvere. Lia sa prudko zvrtla. Vo dverách stál Acherón.
,,No čau. Že si vôbec prišiel!" zlostila sa naňho Lia.
,,Fakt prepáč ale skôr som nemohol prísť. Zach a Ellas už išli k rieke. Ale ty asi nepôjdeš, že?"
,,A prečo by som nemala ísť?"
,,Lebo tvoja mama mi povedala, že idete na pláž. A že tam asi dlho ostanete."
Lia zosmutnela. Dnes sa chceli ísť člnkovať na rieku čo tečie z lesa za Aténami.
,,Ty predsa vieš, že radšej by som išla s vami než išla na pláž s rodičmi, ale je to povinné."
Pravda bola ale taká, že veľmi rada s nimi chodila, ale Acherónovi to povedať nemohla. Bol by z toho smutný a to nechcela.
,,Tak teda,maj sa Lia." Pomaly sa otočil a odchádzal. Lia nevedela,čo má povedať. Nechala ho len tak dísť.
,,Lia! Kde toľko trčíš?! Pod hned dole!" zakričal na ňu otec. So zvesenou hlavou zišla dole.
,,Čo sa stalo?"
,,Nič.. to je v pohode."odvetila potichu Lia.
V aute bola zapnutá klimatizácia a Lia si užívala chlad. Mama sa zasa pre niečo vadila s babkou. Nikky bola v detskej sedačke vedľa nej, jej otec šoféroval a počúval hudbu. Z rádia hrala jej obľúbená pesnička od The Who-Behind blue eyes. Vychutnávala si hudbu a rýchlu jazdu. Konečne prišli na pláž. Zatiaľ čo Lia pobehovala kade tade po pláži a zbierala mušle, jej rodičia a babka sa rozprávali o niečom vážnom zhovárala. Nechcela sa o to zaujímať, tak vzala na ruky Nikky a išla s ňou behať po piesku. Boli bosé a veselo sa smiali. Nikky už ani nepadala na zem. Mala 3 roky a skoro vôbec sa na seba nepodobali. Nikky mala blond vlásky a síce bola pekná, ale nie tak ako Lia. Ale aj tak sme najkrajšie pod Slnko ségra. Usmiala sa na ňu Lia.
,,Thellesalia! Thellesalonikky! Podte sem!" zakričala na nich babka. Liu až tak striaslo. Neznášala, ked ju volali celým menom. Vzala Nikky na ruky a pribehla ku babke. Sadla si na deku a zobrala si jeden z medovníkov, ktoré vzala jej mama.
,,Lia, viem, že si ešte veľmi malá, aby si pochopila to, čo ti dnes poviem, ale ked vyrastieš, pochopíš všetko čo ti poviem." Kassi sa zhlboka nadýchla a otočila sa na jej dcéru. ,,Larisa, ty si nikdy nechcela Kalimeru. Neznášala si ju už ako malá, ale predsa si sa vrátila. Chcem od teba poslednú vec. Chcem aby si mi sľúbila pri pamiatke tvojho otca, že sa o Kalimeru postaráš a , že zariadiš,aby ked Lia vyrastie, podnik sa dostane do jej rúk. Pre Nikky som dala postaviť obchod v Solúne. Ked tam bude chcieť ísť, bude to jej. No kým sa do jej 25. rokov neprihlási o vlastníctvo, pozemok prepadne v prospech niekoho iného." Na chvíľu sa Kassi odmlčala a zadívala sa na zapadajúce Slnko. Napila sa vína a pokračovala:
,, Lia, je mi veľmi ľúto, že ťa nebudem učiť, ako sa varí naše rodinné tajomstvo- čokoláda Azakela. Už si ju pila pamätáš? "
Lia prikývla. Bolo to vtedy, ked jej pes Zeus zomrel. Bolo jej vtedy hrozne smutno a celý deň preplakala. Večer k nej prišla jej babka s hrnčekom úžasne voňajúcej čokolády. Vzala ho do ruky. Z hrnčeka stúpala jemná para a pod ňou bola zlatohnedá horúca čokoláda. Ked sa napila, mala pocit, že je v raji. Teplo sa jej rozlialo po tele a po dlhom čase sa usmiala. Mala úžasnú chuť. Takú horkú, ako tmavá čokoláda a zároveň tam cítila mlieko ako v jemnej mliečnej. No bolo v nej čosi neopísateľné. Lia sa pomaly vracala do reality a prikývla. Kassi sa na ňu len usmiala.
,,Ale prečo? Čo to hovoríš mami?" Opýtala sa prekvapene Larisa. Pohľad jej preskakoval z jej manžela na jej mamu.
,, Už nevládzem zlatko. Potrebujem svoj pokoj. Chýba mi Chalin. Bez neho ja ... ja.. "a hlas sa jej zlomil. Oči sa jej zaplnili slzami a zaťala päste.
,,Thellesalia, na tebe závisí celý náš rod. Ked už ty nepresláviš Kalimeru tak už vážne neviem kto."Zasa si odpila z vína. Zatvorila oči a vychutnávala si dotyky posledných lúčov slnka na tvári.
,,Akoby bol povedal môj Chalin: Kocky sú hodené."
//<![CDATA[ &lt;!-- google_ad_client = "pub-7766158119174271"; google_ad_width = 300; google_ad_height = 250; google_ad_format = "300x250_as"; google_ad_type = "text"; google_ad_channel = "7097474071+7862089930"; google_color_border = "FFFFFF"; google_color_bg = "000000"; google_color_link = "000000"; google_color_text = "cc9933"; google_color_url = "000000"; //--&gt; //]]>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama