Smrť môžeš podstúpiť len kvôli svojej zemi, alebo kvôli svojej hrdosti.

2.kap.-Liina izba

19. března 2008 v 19:43 | DeLaylah |  Kalimera
Lia má ešte stále 7 rokovJ TOTO sa stalo po tom, ako prišli do Atén.:) Príjemné čítanie... a poprosím komentaris:P
Slnečné lúče šteklili Liu po tvári. S neochotou sa prebudila a poobzerala sa okolo seba. Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že už nie je v Solúnskej vile, ale v babkinom dome na Aténskom predmestí. Spala tu prvú noc ani nemala príležitosť si poriadne poprezerať jej novú izbu. Bola to veľká miestnosť s balkónom. Steny mali oranžovú farbu. Teraz na nich dopadalo slnko a zdalo sa, akoby boli zo zlata. Lia sa usmiala. Zhodila zo seba deku ,pod ktorou spala , a s bosými nohami sa vybrala na balkón. Naskytol sa jej nádherný výhľad. Pred ňou sa vynáralo rušné mesto s usmievavými ľudmi. Pripomínalo jej to minuloročnú dovolenku v južnom Francúzsku. Ani tam sa ľudia nenáhlili za povinnosťami, ale vychutnávali si cestu do práce. Matky sa po ceste prechádzali s deťmi a veselo pritom štebotali. Zrejme si rozprávajú najnovšie klebety. Pomyslela si Lia. S úsmevom sa otočila naspäť do izby. Bola zariadená veľmi útulne a hodila sa k nej. Nábytok bol z dreva a nádherne voňal. Milovala vôňu stromov a toto jej ich pripomínalo. Na stenách boli pomaľované podľa motívov gréckych bájí. Nad dverami bol namaľovaný Apolónov chrám na Rodose. Mala rada staré božstvá , pretože jej to pripomínalo roky strávené v Solúne. Na to, ako jej mama každý deň rozprávala príbehy slávnych hrdinov, rozprávala jej o rozmarných bohoch a ich intrigách ale aj o ľudskej odvahe a statočnosti. Zrazu Lia zosmutnela. Uvedomila si ,že teraz je toto jej domov. Nevedela, či si tu zvykne. Mala rada staré mesto a nechcela z neho odísť, no vedela že to niekedy muselo prísť. Jej mama nemala súrodencov, takže sa musela o Kalimeru starať ona. Keby nebol jej dedko Chalin zomrel, ostala by v Solúne. Ale raz sa to aj tak muselo stať.
Potriasla hlavou, aby zahnala chmúrne myšlienky a obzrela sa. Pri dverách na balkón boli namaľované dve postavy. Lia ich dobre poznala. Pristúpila bližšie a zadívala sa na ženu v červenom rúchu. Bola krásna. Lia dobre vedela o koho ide. Bola to Héra. Manželka Dia a bohyňa manželstva, obetovania a vernosti. Nemala ju rada. Nemala rada predstavu, že ked sa vydá, bude musieť opustiť svoje ciele a stať sa ženou v domácnosti. Nechcela takýto osud. Hoci mala len 7 rokov, už jej aj jej kamarátkam v škole učitelia hovorili, že zaujmú svoje miesto po boku manžela a budú sa verne starať o svoje deti a ctiť si Héru a manželstvo. V grécku totiž vždy vládne patriarchát. Muž má hlavné slovo a žena je len taká... nula v pozadí. Proste na ozdobu.
Lia odtrhla oči od Héry a pozrela sa na ľavo. Tam bola namaľovaná Demeter, bohyňa zeme, kvetov a takých vecí. Obidve pripomínali Lii ,že je len žena. Vlastne som len dievča, pomyslela si s úškrnom. A malé dievčatká si môžu robiť, čo chcú. Na dalších stenách to bolo ale iné. Tam už boli jej obľúbenci. Našla tam Artemidu, bohyňu lovu. Silná a nezávislá. A hlavne slobodná. Taká chcela byť Lia ked vyrastie.
,, Samozrejme.. Aténa tu nemôže chýbať " zasmiala sa Lia. Pozerala sa do tváre bohyni múdrosti. Bola nad jej písacím stolom a mala jej zaručovať múdrosť. Trochu o tom pochybovala, ale trochu aj dúfala, že jej pomôže. Bol tu aj Poseidón. Milovala more a jeho ochranca tu nesmel chýbať. Apolón. Boh svetla a tanca sa na ňu usmieval pri skrini s hračkami. Niečo mi tu chýba, pomyslela si Lia. Aha! Už ťa vidím. Pohľad jej padol na prekrásnu ženu. Namaľovaná bola vedľa mapy Grécka. Nakreslená bola len s uhlíkom, ale aj tak bola nádherná. Dlhé vlasy mala rozviate okolo tváre a v nich mala ruže. Afrodita, jej ochrankyňa. Jej mama vravela, že pred jej narodením sa jej snívalo s Afroditou a tá jej povedala, že jej dcéra dokáže veľké veci a bude najkrajšia z gréckych žien. Lia tomu chcela veriť, ale sama sebe sa nepáčila, hoci jej rodičia vraveli, že je ako anjel. To hej :P Anjel s rožkami, zasmiala sa. Nad jej posteľou bol nakreslený Zeus. Skepticky sa naňho zadívala. Nebol jej sympatický kvôli jeho hrozivému zjavu. No nemohla priznať, že sa ho bojí. Na to bola až príliš hrdá. Zaklonila hlavu a hlasno sa zasmiala.
,, Toto je tá najkrajšia izba pod Slnkom!"
Ked otvorila oci , uvidela čosi nádherné. Na plafóne bola prekrásna freska Achilla ako bojuje s Hektorom. Jej najobľúbenejšia báj bola o dobití Tróji. O tom ako Paris uniesol spartskú Helenu, manželku kráľa Menelaa a tým sa začala vojna.
Zbožňujem toto miesto. Lia bola šťastná ako už dlho nie. Zrazu jej hlasno zaškŕkalo v žalúdku. Na pyžamo si natiahla sveter a vybehla z izby. Dom bol obrovský. Na rozľahlej chodbe boli sochy a kopec dverí vedúce bohviekam. Lia zbadala schody a bežala k nim. Tie sa elegantne stáčali nadol. Bol na nich mäkkučký koberec a železné zábradlie bolo nádherne vypracované. Scupkala dole po chodoch a ocitla sa vo veľkej hale. Tu trónil veľký krb, na ktorom boli poukladané fotografie, steny boli povešané obrazmi jej rodiny a na bielych dlaždiciach bol huňatý maslový koberec(akože farba, nie z masla :P). Veľké dubové dvere boli otvorené a Lia videla vonku. Počula, ako sa tam niekto zhovára a nechcela rušiť, ale netušila, ako sa odtiaľ dostať. Už sa chcela pozrieť do prvých dverí čo boli popri nej, ale vtedy sa vchodové dvere zavreli a Lia sa pozerala do očí starej žene. Včera večer si ju veľmi neprezrela ,pretože bola v pracovni s rodičmi.
Aj teraz bola v čiernom, ale nevyzerala tak sklesnuto ako včera. Hoci mala už 60 rokov, vyzerala dobre. Mala na sebe elegantné čierne nohavice a vzdušnú blúzku. Jej vlasy mali striebornú farbu a mala ich zopnuté do hladkého uzla. Chvíľu sa na seba dívali. Lia mala pocit, že jej babka ju prevŕtava pohľadom. Potom sa stará pani usmiala.
,,Moja drahá, pod ku mne nech si ťa objímem." A roztvorila náruč. Malá sa k nej natešene rozbehla. Zacítila jej parfum. Voňala po letných kvetoch.
,,Ach babka... som taká rada že som tu ."
,,Aj ja srdiečko." Kassi ju chytila za ruku a do kuchyne. Tá bola veľká a priestranná. Na stole ju už čakali raňajky.
,,Kde je mama s ockom?" opýtala sa Lia, ked si brala pečivo zo stola.
,,Hmmm... oni... išli do práce" povedala jej babka a ani sa na ňu nepozrela. Lia si to vtedy nevšímala. Malé dievčatko sa nezaujímalo o vzťahy medzi jej rodičmi a jej babkou.
,,Lia, ked sa naraňajkuješ, poukazujem ti zvyšok domu. Čo povieš?"
,,huhem helmi hara!!" zasuslala Lia s plnou pusou. Kassi sa nezdržala a začala sa na nej smiať, ako namáhavo žula chlieb a pokúšala sa babke odpovedať.
,,Ešte raz, poprosím." Povedala so smiechom.
,,Že budem veľmi rada."
,,Tak dojedz a môžeme ísť. Máme totiž veľký pozemok. Najprv ti poukazujem prízemie, potom pôjdeme hore na poschodie a ked budeš chcieť, môžeme ísť aj na povalu. Sú tam väčšinou knihy a zápisky našich predkov. Väčšinou sú to recepty na čokoládu, ale aj denníky, ktoré si písali tvoji pradedovia počas vojen. Ale trocha pochybujem, že ťa to teraz bude zaujímať." Dokončila so smiechom Kassi , pri pohľade na vnučku zamazanú od masla, pijúcu mlieko, ktoré jej pomaly stekalo po brade.
,,Dobre. Pôjdeme všade. Takýto krásny dom chcem vidieť úplne celý!" rozplývala sa Lia.
,,Ale najprv sa budem musieť ísť prezliesť, lebo nebudem behať po dome celý deň v pyžame."
,,A prečo by si nemohla?" Opýtala sa prekvapene Kassi.
,,No.. lebo mne to mama zakázala."
,,Aha... ale hlavne, že ona robila to isté." Smiala sa Kassi, ,,celý deň som ju nevedela dohnať k tomu, aby sa prezliekla. Ale dosť rečnenia. Nejedla si sa? Dobre, teraz sa bež prezliesť a poukazujem ti to tu."
Lia ešte chvíľu rozmýšľala nad predstavou svojej mamy, ako behá po dome v pyžame. Jednoducho sa to k nej nehodilo. Larisa bola vždy kultivovaná a slušná. Predstava malého šantiaceho dievčatka jej jednoducho nešla do hlavy.
//<![CDATA[ &lt;!-- google_ad_client = "pub-7766158119174271"; google_ad_width = 300; google_ad_height = 250; google_ad_format = "300x250_as"; google_ad_type = "text"; google_ad_channel = "7097474071+7862089930"; google_color_border = "FFFFFF"; google_color_bg = "000000"; google_color_link = "000000"; google_color_text = "cc9933"; google_color_url = "000000"; //--&gt; //]]>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama